Zápisník
MVP Nitra 29.3.2008
Na Nitracanis sa vždy tešíme celý rok. Vládne tam báječná atmosféra, sú tam ľudia rovnakej krvnej skupiny ako ja a mnoho ďalších vecí pre ktoré sme sa aj tento rok vybrali do Nitri.
Po preštudovaní stránky www.nitracanis.sk sme sa rozhodli ísť na výstavu v sobotu. Boli tam šeltinku, borderky, uvčiaky, jorkšíre, belgičáky, a kopu ďalších. A tak sme si na sobotu nastavili budík o trochu skôr. Tentokrát beriem so sebou aj Alexa aby si zvykal na rušné prostredie. Štartujeme auto a výlet sa začína.
Prichádzame pred agrokomplex. Parkujeme pred vedľajším obchoďákom a a zrazu sme dnu. Vo víre fantastickej nálady, smiechu, lásky ku psom. Alex kíva chvostíkom a zoznamuje sa s každým koho stretneme. Je taký milý. Hrdo za ním chodím a nespúšťam oči z celého okolia. Všade sa hmíria šeltie a ja ich z úžasom pozorujem. Prichádzame ku kruhom a sledujeme tých najkrajších z najkrajších. Tipujeme kto vyhrá. Neskôr sa presúvame k stánkom. Neodolám nákupu krásnych mašlí pre Alexa. Mamina neodolá nákupu trička pre mňa a sestru. A tak mám tričko s jorkšírom a Heňula s vlkmi. Ocino nás ťahá ku stánkom s občerstvením. Neváhame a hádžeme všetko do seba. A opäť nás to ťahá ku kruhom. Už sa dovystaváva a tak sledujeme behy agilít. Konštatujeme, že je čas ísť domov a tak sa sunieme k autu. Cestou sa ešte stavíme na trdelník, ktorého sa celá rodina nevieme dojesť. Pred autom ešte vyberám z kufra vodu pre Alexa. Vďačne ju príjíme a ide sa domov.
Cestou domov väčšinou podriemkaváme, ale väčšinou uvažujem nad týmto nádherným dňom, nad šeltiami, nad tým, ako budú spoločne s Alexom bývať, keď si raz jednu kúpim :-), .... Škoda, že z Nitri do ZH, je iba hodinka cesty.